Pamätám si časy, keď ľudia v mojom okolí boli spokojnejší, zdravší a hlavne ich mesačná mzda im vedela zabezpečiť dôstojný život. Ich peňaženka nezívala prázdnotou a vedeli si odložiť nejaký ten peniaz, ak by nastal čas chorôb. Áno, boli to časy, kedy mal každý jedno zamestnanie a vedelo ho uživiť.
Ako sme na tom teraz? Aké sú časy? A ako sú na tom naše rodiny, účty a peňaženky? A vie nám jedno zamestnanie zabezpečiť život, kedy sa nemusíme báť hladu a exekútorov?
Poznám nespočetne veľa ľudí, poctivo pracujú každý boží deň, od rána do večera. A aké sú ich životy v 21. storočí? Človek by si myslel, vzhľadom na pokročilé storočie, že aj myslenie a mentalita ľudí je pokročilá. No opak je pravdou. Žijeme v dobe mizérie. Ľudia sa idú pomaly zodrať a aj tak nemajú peniaze. Nepýtajme sa prečo. Všetci to dobre vieme. Pán súčasný premiér nastavil pravidlá, ktoré sú veľmi výhodné ale len pre neho. Pre nás, „pozemšťanov“ nastala bieda a chudoba. Človek pracuje osem či dvanásť hodín denne, päť či dokonca sedem dní v týždni a čo z toho má? Boľavé ruky plne pľuzgierov, starosti aby uživil svoje deti a almužnu v podobe 435 €. Čo by povedal na to pán premiér, keby mesačne dostával 435 €? Vedel by z toho vyžiť? Vedel by z toho uživiť aj svoju rodinu? V čom je iný ako my obyčajní ľudia? Má snáď v tele viac žalúdkov, že ich treba všetky naplniť? Áno, líši sa od nás obyčajných ľudí. Máme niečo, čo sa s peniazmi ani mocou získať nedá. Je do dôstojnosť, úcta, charakter a empatia.
Pre päť člennú rodinu je nemožné vyžiť zo 435 €. Manželka na materskej, ktorá je smiešnych 150 € a tri malé deti. Čo si myslíte, ako žijú? Nežijú ale živoria. Nemôžu si kúpiť a dovoliť ani to, čo by chceli a na čo majú chuť. Dokonca ani základnú potravinu ako napríklad hovädzie mäso. Je to pre nich luxus a tak si radšej kúpia bravčové, ktorého je za rovnakú cenu viac.
Skoncujme so živorením, chudobou a biedou a začnime žiť. Ukončime ten vek prázdnych peňaženiek, účtov a chladničiek.
Bojujem, a vždy bojovať budem o to, aby sme pri obyčajných rodinných nákupoch nemuseli obracať v dlani plnej pľuzgierov každý cent a rozmýšľať, čo si to môžeme alebo nemôžeme dovoliť. Aby naše ratolesti boli šťastné a nemuseli sa pozerať na utrápených rodičov, ktorí budú radšej jesť dva týždne suché pečivo, len aby deti mali všetko pre ich zdravý rast a vývin.
A bojujem a vždy budem bojovať o to, aby sme boli hrdí na to, že sme Slováci. Boj sa vyhrá vždy ľahšie, keď sa ľudia spoja.
Spojme sa, bojujme a žime!!!
Roman Hílek
člen predsedníctva strany NAJ a zástupca manuálne pracujúcich ľudí na Slovensku
zdroj: týden.cz